Panuje zhoda, že v priebehu uplynulého volebného obdobia sa zásadne menilo bezpečnostné prostredie v ktorom sa nachádzame. Pod vplyvom vojny na Ukrajine, teroristických útokov i migračnej krízy štáty v našom okolí menili bezpečnostné stratégie, prijímali vážne opatrenia, zlepšovali fungovanie bezpečnostného aparátu. Niektoré hrozby majú sofistikovanejšiu podobu ako napríklad prekresľovanie máp prepravy strategických komodít.
Končiaca vláda s najsilnejším mandátom, aký tu kto za posledné roky mal, však dianie okolo seba akoby ignorovala. Alebo spala. V niektorých otázkach si jej predstavitelia dokonca uvedomovali, že je potrebné, aby sa niečo urobilo, ale predsa „sa to“ neurobilo. Dobrým príkladom je potreba nových pravidiel pre spravodajské služby. Fungujúce spravodajské služby sú najdôležitejšou prevenciou pred teroristami a ich možnými útokmi. Už na začiatku volebného obdobia avizovali, že zákonné úpravy treba zmeniť lebo nie dobre vyhovujú v 21. storočí. Že treba posilniť aj ich kontrolu, aby príliš nezasahovali do súkromia bežných občanov. Niekoľko úprav rôznych zákonov bolo urobených v chvate v úplnom závere volebného obdobia. Naďalej chýba komplexný, systémový rámec ich fungovania. Asi to tak vyhovuje.
Skutočnosť je teda taká, že p. Fico chráni Slovensko len na bilboardoch a tlačových konferenciách. Prípadne krokmi, ktoré sú teatrálne a nepotrebné. V systémových oblastiach, kde mala príležitosť ako strana, ktorá mala pohodlnú väčšinu v parlamente neurobila trestuhodne nič.
Iným príkladom ako je Slovensko chránené, je východná hranica, cez ktorú lietajú pašerácke lietadlá ako na leteckých dňoch a my chytíme len tie, ktoré havarujú.
Za štyri roky svojho vládnutia nebola vláda schopná pripraviť novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá by reagovala na zásadne zmenenú bezpečnostnú a geopolitickú situáciu vo svete v posledných rokoch. Slovenská bezpečnostná stratégia už má 11 rokov, je prudko neaktuálna. Za túto dobu sa vo svete veľa zmenilo. Ak p. Ficovi tak záležalo na ochrane Slovenska, prečo nevenoval ani štipku pozornosti od nástupu svojej vlády a netlačil na svojich ministrov, aby príslušnú novú stratégiu pripravili ?
Za väčšinu obdobia svojej vlády Robert Fico absolútne nevenoval pozornosť potrebe zvyšovania výdavkov na obranu. Asi vtedy ešte nepovažoval bezpečnosť za dostatočne dôležitú. Však ešte nedávno počas summitu NATO vo Walese sa zaskvel výrokom: "Ten obrovský tlak na zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín NATO na samite vo Walese neviem nazvať inak ako bláznovstvo." Ak je toto bláznovstvo, tak potom za bláznovstvo si dovolím považovať marketingové navyšovanie počtu policajtov, ktorým chce zaviazať ďalšie vlády. Alebo obrovský tender na systém cestných kontrol, ktorý ešte viac má žmýkať vodičov na pokutách. A to všetko v čase kedy sa najviac domáhajú svojich požiadaviek učitelia, zdravotné sestry...Ale to sa teraz už riešiť nemôže, to až tá ďalšia vláda...
Aj týchto zopár ilustračných faktov ukazuje, že Robert Fico je falošným ochrancom Slovenska, chrániacim Slovensko len z bilboardov.
Mediálne a bilboardovo zdatný predseda vie o svojich zlyhaniach a starostlivo si dáva záležať na tom, aby ich neodkrýval niekto, kto by sa ľahko mohol stať jeho nástupcom. Aj preto sa vyhýba priamej diskusii so šéfom najsilnejšej opozičnej strany #Sieť Radom Procházkom, v čom mu vychádzajú v ústrety aj samotné televízie. Mesiac pred voľbami však už nie je dôvod, aby k takémuto stretnutiu nedošlo. Potom možno zistíme aj to, ako to je v skutočnosti s ochranou Slovenska a jeho ľudí, a že jeho politika pre ľudí existuje a funguje len virtuálne - na bilboardoch a tlačových konferenciách.
