Moje dojmy z Užhorodu

Autor: Martin Fedor | 22.2.2016 o 11:47 | Karma článku: 7,95 | Prečítané:  2303x

Minulý týždeň som strávil pracovne jeden deň za schengenskou hranicou v neďalekom Užhorode. Hlavným dôvodom návštevy bolo stretnutie s našimi krajanmi, ktorí žijú na Zakarpatskej Ukrajine.

Venujeme zaslúženú pozornosť takmer 300 tisíc Slovákom, ktorí odišli za prácou do cudziny. Nemali by sme ale zabúdať ani na Slovákov, ktorí sa narodili v zahraničí. Dnes tisíce z nich žijú na Ukrajine.

Užhorod je pekné mesto, ktoré bolo kedysi súčasťou Uhorska a potom medzivojnovej  Československej republiky. Vidno to aj na architektúre mesta s jeho uličkami, ktoré sú ako takmer v každom historickom stredoeurópskom meste. Mesto má bohatú históriu aj multikultúrny charakter. Okrem Ukrajincov a menšiny Slovákov tu žije aj veľká menšina Maďarov, Rusov a v minulosti aj Židov. Málokde na svete sa v uplynulom storočí menili hranice tak často ako tu.

Bohužiaľ sovietsky komunizmus, ktorý si miestni ľudia všetkých národnosti tu žijúci prežili, bol ešte tvrdší ako ten náš a aj dnes je budúcnosť Ukrajiny neistá.  Na uliciach vidno chudobu, ktorá je väčšia ako v ktoromkoľvek našom meste, cesty sú často rozbité. Ľudia sa mi sťažovali, že mnoho z nich musí vyžiť z 50 eur na mesiac, čo je pre nás nepredstaviteľné.

Je našim obrovským historickým šťastím, že dnes môžeme byť v EÚ, na druhej strane schengenskej hranice. Vážme si to. Často sa mi vidí, že sme si akosi ľahko zvykli nadávať na Európsku úniu. Zabudli sme ale na to, že to môže byť oveľa horšie. Ani únia nie je nemenný útvar- musíme sa snažiť, aby sme nevypadli z integračného jadra Európy, ktoré znamená oveľa väčší pokoj a relatívny blahobyt pre svojich občanov. Príťažlivosť fungovania európskych štátov združených v únii a Schengene je ešte oveľa vyššia práve za touto hranicou. A Ukrajinci by vedeli rozprávať...

Napriek tomu návštevu Užhorodu odporúčam všetkým. Dlho som sa nevedel vcítiť ako nás asi videli azda napríklad Rakúšania pred našim vstupom do EÚ. Susedná krajina – o ktorej vieme tak málo. Podkarpatskí Slováci hovoria, že sa tu nestrieľa za každým rohom, ako si to mnoho ľudí na Slovensku myslí. Naopak, je tu bezpečne a pokojne. Miestni občania sú veľmi milí, priateľskí a ochotní. Prechádzka lipovou alejou okolo rieky Uh alebo po starom meste s modernými kaviarňami má svoje čaro. A ľudia, ktorí tu žijú a nikdy nerozhodovali o tom ako sa v ich živote menia štátne hranice si zaslúžia lepšiu budúcnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?