A to najmä pre ekonomicky tak otvorenú krajinu akou je Slovensko. Sú notoricky známe čísla, ktoré ukazujú na totálnu ekonomickú závislosť Slovenska od spoločného európskeho trhu. Napríklad 85 % nášho vývozu smeruje do krajín Európskej únie.
Preto je životnou nevyhnutnosťou udržať sa v diskusiách o budúcnosti Európskej únie práve v jadre krajín, ktoré chcú najtesnejšie spolupracovať v jednotlivých oblastiach. Čo teda to jadro má znamenať? Často sa spomínajú tri oblasti politík okolo ktorých by sa malo vyformovať: - dobudovanie spoločného trhu, Eurozóny a Schengenu. Stále viac sa v tejto súvislosti objavuje aj myšlienka užšej spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti.
Podobne ako ostatné integračné politiky, má aj táto oblasť ambíciu odstraňovať vysokú mieru neefektivity, ktorá spočíva v tom, že každý členský štát robí v zásade to isté čo tie ďalšie. Výsledkom potom je, že členské štáty únie ako celok na obranu míňajú 4 krát viac prostriedkov ako Rusko. Približne 250 mld. eur každoročne však stráca svoju efektivitu, keďže v jednotlivých štátoch sa používa napríklad 27 rôznych typov húfnic, alebo prevádzkuje 20 rôznych typov lietadiel. Podľa analýz, ktoré na toto poukazujú vidieť, že zjednotenie obranného trhu EÚ môže šetriť až 26 miliárd eur KAŽDOROČNE (!). To je takmer dvojnásobok príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Slovensko ako štát s limitovanými zdrojmi a potenciálom je nielen odkázané na silnú sieť spojeneckých vzťahov a záväzkov. Je to nevyhnutnosť, aby sme sa v maximálne možnej miere zapojili do úzkej medzinárodnej spolupráce už dnes. Tak, aby sme dokázali podporiť aj zbytky nášho zbrojárskeho priemyslu, a aby sme dokázali ušetriť resp. zvýšiť efektivitu slovenských investícií do obrany.
Zároveň by sme nemali zostať bokom aj z dôvodu, že takáto spolupráca prináša oveľa väčšiu efektivitu obstarávacích procesov, šetrenie verejných zdrojov a tiež odbúranie možných klientelistických praktík.
V Európskej únii, ale aj v NATO existujú možnosti ako sa to dá už teraz. V rámci EÚ už teraz znie, že obranné výdaje jednotlivých štátov nemá zmysel navyšovať bez užšej spolupráce medzištátnej, alebo nadnárodnej a bez zabezpečenia väčšej interoperability medzi jednotlivými armádami.
Otázka je teraz už len aká je vôľa jednotlivých štátov. Som presvedčený, že aj naša vláda by mala vyskúšať všetky možnosti, ktoré táto spolupráca ponúka, predtým ako sa pustí do obnovy obrovských modernizačných projektov.
Blúznenie o samostatnom a vraj sebavedomom postoji, o ktorom na Slovensku počúvame od niektorých opozičných strán, je skôr spojené s volaním po akejsi neutralite. Treba však vedieť, že každý obhajca neutrality je zároveň zástanca straty slovenskej suverenity. Pretože tá je v prípadoch štátov ako Slovensko najlepšie obhájiteľná úzkou spoluprácou so spojencami. Aj kvôli bezpečnosti, ekonomickej prosperite, aj kvôli šetreniu.