Urobme poriadok s neefektívnym systémom verejnej správy

Autor: Martin Fedor | 12.1.2018 o 5:50 | Karma článku: 3,35 | Prečítané:  868x

Verejná správa na Slovensku nie vždy funguje správne. A nie dosť efektívne.  Z času na čas  sa objavujú  vyjadrenia, že máme príliš veľa obecných, prípadne župných poslancov. Alebo podchvíľou niekto kreslí nové mapy župného členenia.

Vždy, keď prebehnú alebo sa blížia regionálne alebo komunálne voľby, idú sa rôzni politici, analytici a žurnalisti pretrhnúť s návrhmi na zníženie počtu poslancov, alebo zmenu územnosprávneho členenia. Nehovorím, že nie sú legitímne, ale dovolil by som si otočiť diskusiu iným smerom.

Problémom, o ktorom sa u nás stále málo hovorí je spájanie obcí, municipalizácia alebo matričné obvody. Ak chceme efektívnejšiu verejnú správu, jej kvalifikovaný výkon a šetrenie zdrojov štátu a občanov, mali by sme o tom so všetkou vážnosťou začať hovoriť. A nielen hovoriť. Mali by sme mať odvahu konečne urobiť niečo viac, niečo zásadné a systémové. A nielen to myšlienku zamietať s tým, že to nemusí byť veľmi populárne.

Som presvedčený, že skôr či neskôr budeme musieť k týmto opatreniam pristúpiť.

Chýba politická vôľa.

Dobrým východiskovým materiálom do diskusie môže byť štúdia IFP na ministerstve financií "Skrytý poklad v samospráve" "Skrytý poklad v samospráve", ktorá sa ale bohužiaľ napriek svojej kvalite a podstatnému problému, na ktorý upozornila ešte nestala predmetom politickej diskusií. Tú by si zaslúžila. Štúdia hovorí napríklad o tom, že v miestnej samospráve existuje priestor na rozvoj obcí a zlepšenie kvality ich služieb pri nezmenenom objeme finančných zdrojov.

Sústredenie výkonu správy obcí do väčších celkov uvoľní finančné zdroje, ktoré sa pri zachovaní alokácie v danej lokalite môžu použiť napr. na výstavbu materských škôlok, domovy sociálnych služieb, opravu ciest, ale aj na získanie kvalitnejších ľudských zdrojov. Slovenská samospráva je dnes rozdrobená. Takže ono- vieme kde sa môžu generovať tak potrebné zdroje. Akurát chýba politická vôľa?

Pozeráme sa po úspešných, ale príklad si neberieme.

Na Slovensku máme príliš veľa samostatných obcí, ktoré nedokážu účelne, dobre a efektívne spravovať svoje záležitosti. Až 92 % všetkých obcí má menej ako 3000 obyvateľov a až 86 % z  2928 obcí na Slovensku obýva menej ako 2000 ľudí.  Pre porovnanie 16,5 miliónové Holandsko ma len 431 obcí, pričom najmenšia z nich ma 950 obyvateľov. To sú jednoducho veľké nepomery medzi počtom obcí a ich obyvateľov.  Mnoho obcí je veľmi malých a ich prostriedky sú z tohto dôvodu obmedzené. Máme obce, ktoré majú len niekoľko desiatok obyvateľov a musia sa skladať na vlastného starostu.

Obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov len na výkon administratívy, teda nie na kvalitné poskytovanie služieb pre ich občanov. Neefektívne fungovanie takýchto malých dediniek by malo byť veľkou výzvou na prípravu novej reformy fungovania verejnej správy, ktorá sa nazýva aj municipalizáciou. Myslím si, že je to vážny podnet pre túto vládu, o ktorom by sa malo začať vážne diskutovať. Je to krok, ktorý bude musieť prísť a čím skôr tým lepšie pre nás všetkých.

Existujú nasledovaniahodné príklady aj v iných úspešných krajinách ako v spomenutom Holandsku. Napríklad Dánsku. V tejto krajine bolo v minulosti 1388 obcí, po reforme sa ich počet znížil na 271. Ak v Dánsku môže fungovať pár stovák municipalít som presvedčený, že nie je dôvod, prečo by to nemohlo fungovať aj u nás. Jednoducho situácia bude za pár rokov taká naliehavá, že táto téma príde na stôl politikov bez ohľadu na to, či sa im to bude páčiť alebo nie. Lepšie je začať už dnes. Najmä ak k tomu už máme aj príslušnú odbornú štúdiu, ktorá vznikla na pôde ministerstva financií. Teraz by sme mali ukázať politickú vôľu k takejto reforme.

Načo toľko mestských častí a úrovní rozhodovania?

Problém je nielen počet obcí, ale aj mestských častí v mestách ako Bratislava a Košice. Košice, ktoré majú 250 tisíc obyvateľov majú 22 mestských častí. Berlín, ktorý má 3,4 milióna obyvateľov má mestských častí 11, teda o polovicu menej ako takmer 14 krát väčší Berlín (!) Rozlohu majú Košice 242 km štvorcových a Berlín si udáva rozlohu 991 km štvorcových. Keby sme to prepočítali priamo úmerne, Berlín by mal mať 81 mestských častí (!). Podobne zaujímavé by v tomto boli aj porovnania s inými mestami v celej Európe.

Okrem toho v našom hlavnom meste Bratislave je nezmyselná trojstupňová organizácia samosprávy. Kraj - mesto - mestská časť. V európskych krajinách je úplne bežné, že primátor hlavného mesta je na úrovni vedúceho predstaviteľa kraja alebo spolkovej krajiny a ďalší stupeň samosprávy už nad ním neexistuje. V Bratislave by sme možno týmto vyriešili množstvo problémov a kompetenčných sporov, ktoré brzdia rozvoj hlavného mesta.

Slovensko potrebuje čím skôr nájsť politickú reprezentáciu, ktorá sa nebude báť tejto zdanlivo nepopulárnej témy a nebude čakať kým dôjde ku kolapsu samospráv. Riešenia sú známe, zrozumiteľné, zo zahraničia vieme, že aj fungujúce. Treba len odvahu a politický mandát.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.


Už ste čítali?