Cudzie nechceme, svoje si nedáme

Autor: Martin Fedor | 12.3.2019 o 17:57 | Karma článku: 3,06 | Prečítané:  1274x

Nastal čas, aby problém poškodzovania zahraničnopolitických a bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a porušovanie programového vyhlásenia vlády začal riešiť predseda vlády.

V uplynulých dňoch rozbúrilo hladinu politického života na Slovensku oznámenie Ministerstva obrany SR, že ukončilo rokovania o americkej investícii do obrany. A teda, že veru žiadne peniaze na budovanie obrannej infraštruktúry od spojencov nepotrebuje a nechceme. Odôvodnenie, že 105 miliónov dolárov, ktoré sme mohli získať pre potreby našej armády, nereflektuje požiadavky slovenských ozbrojených síl je pre mňa nepochopiteľné. Každému je zrejmé, že budeme potrebovať financie na prispôsobenie letísk už len z dôvodu nedávneho rozhodnutia vlády o nákupe nových stíhačiek.

Pripomínam, že vláda Slovenskej republiky sa rozhodla nakúpiť (samostatne) nové stíhacie lietadlá. Samo o sebe je to pre 14 kusov tejto techniky obrovská investícia. (Mimochodom, porovnateľne veľká krajina- Bulharsko, začalo rozhovory s rovnakým dodávateľom, ale len o 8 kusov lietadiel.) Nik nepochybuje o tom, že už len toto rozhodnutie vyvolá ďalšie potreby prispôsobenia a teda investovania do letiskovej infraštruktúry. A teraz počúvame, že my vlastne nepotrebujeme žiadne cudzie financie na tak potrebnú obnovu našich letísk. Že je lepšie zahodiť príležitosť využitia prostriedkov vo výške približne 100 miliónov eur na základe bilaterálnej dohody so spojeneckou krajinou. Že my teda máme aj peňazí vlastných dosť. Aj máme rozumu viac ako napríklad všetci tí Rumuni, Bulhari, Maďari, Česi, Estónci, Lotyši, Litovci, ktorí už predmetnú zmluvu vyrokovali?

V Programovom vyhlásení vlády SR sa píše „Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO.“

Preto je jednostranný krok ministerstva obrany SR, ktorým odmietlo investíciu od jedného z najbližších spojencov v rozpore so základným dokumentom, na ktorom stojí táto vláda. Spolupráca so spojencami je v našom najvyššom štátnom záujme. Na dobrej spolupráci so spojencami stojí aj naša suverenita či územná celistvosť. A na našich vojakov a naše spôsobilosti sa spoliehajú zase naši spojenci. Vylepšené letiská nám tiež nik nezoberie, ale budú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Je zaujímavé, že pre niektorých sú problémom spojeneckí vojaci na našom území, ktorý tu ale ani podľa všetkého nebudú. Nik nám ich ani nenúka a pobyt cudzích vojsk na našom území musí byť aj tak schvaľovaný našim suverénnym parlamentom. Podobne ako v iných partnerských krajinách. Napokon vláda a príslušné ministerstvá majú predsa rokovať a s výsledkami oboznámiť vládu, parlament aj verejnosť.

Osobne som 15 rokov dozadu, ako štátny tajomník ministerstva obrany, inicioval rokovania, ktoré napokon viedli k schváleniu prostriedkov na modernizáciu letiska Sliač. Približne polovicu z požadovanej sumy zaplatili spojenci z príslušného fondu (NSIP).

Ministerstvo obrany predviedlo zvláštnu zmenu názoru. Ešte 19. apríla minulého roku zverejnilo aj na svoje oficiálnej web stránke oznámenie, ktoré dohodu s USA privítalo. Píše sa v ňom napríklad, že rezort obrany striktne odmieta akékoľvek tvrdenia, že by išlo o snahu o budovanie a modernizáciu leteckých základní na území SR“, Alebo, „realizácia takejto podpory je z oboch strán podmienená uzatvorením dohody o obrannej spolupráci.“ A vedeli aj o dôležitosti našej kredibility u spojencov: „Príspevok v rámci Európskej iniciatívy odstrašenia tak pre Slovensko predstavuje priestor na ušetrenie finančných prostriedkov, ktoré môžu byť využité na rozvoj ďalšej nevyhnutnej infraštruktúry v podmienkach OS SR. Zároveň je to možnosť zvýšenia kredibility našej krajiny voči spojencom v NATO.“ Pod toto vyhlásenie by som nemal problém sa podpísať, bolo presné a úplne objektívne informovalo o tom, čo je v dohode s USA dôležité. Preto súčasný obrat snáď ministerstvo ani nemohlo myslieť vážne.

Pondelkové stanovisko nehovorí o zvýšení našej kredibility, naopak nás vyčleňuje spomedzi krajín, ktorých sa program môže týkať, ochudobňuje zároveň rezort obrany a rozpočet Slovenskej republiky. Občanov Slovenskej republiky. Preto verím, že prevládne zdravý rozum a najmä záujmy Slovenska.

Mimochodom, ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má za rokovania zodpovedať upozorňuje na „ďalekosiahle zahraničnopolitické i bezpečnostné dôsledky“ prípadného úplneho zrušenia rokovaní. (včerajšie stanovisko Ministerstva zahraničných vecí SR je tu).

Nastal preto čas, aby problém poškodzovania zahraničnopolitických a bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a porušovanie programového vyhlásenia vlády začal riešiť predseda vlády. Jeho koordinačná, riadiaca úloha, ale i ústavné právomoci, ktoré má k dispozícii sú nezastupiteľné k tomu, aby sa neprizeral na devastáciu programového vyhlásenia svojej vlády a uhýňanie zo zahraničnopolitického kurzu vytýčeného aj touto vládou.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prirovnávajú ho k Procházkovi. Končí Galko v politike?

Odídenci zo SaS pomohli otvoriť schôdzu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Ficovi chutí bezmocnosť

Prečo sa predseda Smeru hnevá na Bugára.


Už ste čítali?