Kto podkopáva slovenskú budúcnosť?

Autor: Martin Fedor | 18.8.2019 o 19:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  571x

Stredná Európa je z hľadiska bezpečnosti dosť krehkým miestom na život. Najmä menšie štáty ako Slovensko budú vždy pod tlakom vonkajších udalostí a svojich susedov. 

Keď dnes hovoríme, že nás vo svete rešpektujú, je to aj kvôli (zatiaľ) fungujúcemu systému mnohostranných vzťahov. Ak teda  niekto začne spochybňovať tento systém založený na multilateralizme, musíme veľmi spozornieť. Najmä ak ho chce vymeniť za systém založený výhradne na dvojstranných vzťahoch jednotlivých štátov. Na vzťahoch, kde je jeden štát vždy mocnejší, ľudnatejší a ten druhý prirodzene s menším ľudským, ekonomickým či vojenským potenciálom, nazvime to pravým menom – slabší.

V. Orbán v Cárskom Sele

Takmer nepovšimnutá informácia z tohto leta hovorí,  že predseda maďarskej vlády V. Orbán trávi svoju dovolenku v Cárskom Sele, neďaleko Sankt Peterburgu. Nemuselo by byť na tom nič extra zvláštne. Faktom ale je, že vo vypätej atmosfére po zabratí Krymu, kedy EÚ pravidelne obnovuje sankcie proti Ruskej federácii, sa stretáva s lídrom Ruska nečakane často. S prezidentom V. Putinom sa po anexii Krymu od roku 2014 stretol viac ako 7 krát. Svedčí to o intenzívnom kontakte, ktorý zjavne nie je obmedzený len na otázky ekonomického charakteru.

Maďarsko je často vnímané ako krajina, ktorá azda najviac prispieva k nejednote EÚ. Zároveň takýto nelichotivý obraz naťahuje na celú strednú Európu. Netreba pripomínať, že Ruská federácia podporuje rozkladné tendencie, kde sa len dá. Že jednotu západných organizácií považuje za ohrozenie svojich záujmov.

Nadštandardné rusko – maďarské vzťahy sa prejavujú napríklad vo vzťahoch  voči Ukrajine, ktorá sa takpovediac stáva ich rukojemníkom. Politika maďarskej vlády voči Ukrajine vo svojom dôsledku blokuje snahu Ukrajincov o zblíženie sa so Západom. Využíva pri tom nástroje, ktoré sa nám, čo sme už „dnu“ môžu zdať takmer zabudnuté. Lenže vždy budú existovať spôsoby, ako spochybniť národnostnú politiku iného štátu, mať výhrady k národnostnému školstvu, vydávať pasy pre národnostné menšiny, dvojaké občianstvá, požadovať autonómiu. A blokovať vážne rozhodnutia  a rokovania na najvyšších úrovniach EÚ a NATO.

Tri súvislosti maďarskej politiky a Slovensko

Smerom k Slovensku je dôležité upozorniť na tri súvislosti:

Po prvé, niektorí u nás akoby žili v presvedčení, že sa dá predbiehať v tom, kto viac spochybní sankcie proti Rusku, kto neodsúdi okupáciu Krymu, a podobne. Robia si falošné nádeje, že Rusko môže byť novým garantom slovenskej bezpečnosti v akomsi novom svete kde neexistuje NATO a možno ani EÚ.

Že preto môže byť Slovensko neutrálne, alebo plniť akúsi vysnívanú, ale fiktívnu funkciu mosta medzi Východom a Západom. Tu by som chcel upozorniť na jednu taktiež nepovšimnutú súvislosť. Práve Orbán pred časom povedal vetu, po  ktorej by sme všetci u nás mali spozornieť. “Skončila doba multilateralizmu, pred nami je doba bilaterálnych vzťahov”. Začal volať po svete založenom na dvojstranných vzťahoch. To je však niečo, čo nám na Slovensku určite vyhovovať nemôže. Dokonca by som to z geopolitického hľadiska považoval pre Slovensko za to najhoršie, čo sa nám môže stať. Takýto svet by bol opätovne postavaný na kšeftoch silnejších. Alebo dohodách o nás, bez nás. Preto je pre Slovensko podstatné členstvo v organizáciách, od ktorých má odvodenú aj väčšiu váhu v medzinárodnom prostredí. Predbiehanie sa a poklonkovanie Rusku jednoducho stačiť nebude. Ak niektorí slovenskí predstavitelia flirtujú s možnosťou chcieť si nakloniť Rusko, napríklad cez prezidenta Putina, v tomto priestore už dávno operuje pán Orbán. A vie prečo. Aj preto sú obdivné hlasy pre Orbána na Slovensku, zároveň hlasmi, ktoré podkopávajú Slovensku budúcnosť.

Po druhé, na Slovensku musíme byť mimoriadne citliví na snahy o normalizáciu udalostí, ktoré znamenali zabratie časti jedného štátu druhým. Zo spôsobu okolností za akých bol obsadený Krym a následne pričlenený k Ruskej federácii, musí každého slovenského vlastenca mraziť. Práve maďarský šéf vlády patril k tým, ktorí mali najzmierlivejšie vyjadrenia a vyjadroval istú dávku pochopenia pre tento krok, ktorý znamenal šok pre celé povojnové usporiadanie v Európe. Úplne absurdné je sledovať na Slovensku tých, čo sa oháňajú svojim národovectvom, ako obhajujú historický ruský nárok na časť ukrajinského územia. Áno, aj tak sa budujú precedensy.

Po tretie, budúci rok bude rokom, v ktorom si pripomíname sté výročie zmluvy z Trianonu, ktorá zadefinovala naše južné hranice. Zmluvy, ktorá je doteraz traumou pre mnohých u našich južných susedov. Je zrejmé, že aj ruskí a maďarskí politici si hľadajú cestu k sebe práve cez chápanie historických boľačiek, či vnímaných “krívd” z minulosti. Ale neustále vzývanie minulosti, národných krívd a utrpenia nikdy nikomu nepomohlo v budovaní lepšieho života pre ľudí. Okupácia časti inej krajiny je bezprecedentný krok, ktorý za súčasného usporiadania medzinárodných vzťahov, nemôže mať šancu na úspech. Laškovanie s jeho narušením je niečo čo spája súčasného ruského aj maďarského lídra. Zdôrazňovaním odlišností štátov strednej Európe, tvrdenia o konci demokracie ako ju poznáme v súčasnosti, alebo o konci multilateralizmu a snahe postaviť vzťahy krajín na bilaterálnu úroveň, je niečo čo môže vyhovovať možno týmto dvom, iste však nie Slovensku a jeho občanom. A určite nie pokojnej, stabilnej, bezpečnej a prosperujúcej Európe.

Musíme byť pripravení

Áno, musíme mať dobré vzťahy aj s Ruskou federáciou. Aj s naším bezprostredným južným susedom. A som rád, že vzťahy s našimi občanmi maďarskej národnosti sú na Slovensku tak dobré ako asi nikdy neboli. Nesmieme si však zatvárať oči pred množiacimi sa signálmi, ktoré realitu bezproblémového susedstva môžu razom zmeniť. Netreba si zatvárať oči ani pred očakávaním, že budúci rok sa Slovensko môže dostať pod silný tlak názorov a udalostí, na ktoré sa vôbec nepripravujeme. Veľmi bude záležať od pripravenosti, kompetentnosti a stability vlády, ktorá na Slovensku vznikne po jarných voľbách. Nestabilita, vajatavosť zoči voči dobre premyslenej a profesionálnej propagandistickej mašinérii, je niečo čo si Slovensko nebude môcť dovoliť. Režimy v súčasnom Rusku a Maďarsku  napokon s fungovaním, často zavádzajúcej, propagandy majú silnú skúsenosť. A s nimi aj my všetci, tu v Európe.

(Text bol v skrátenom vydaní uverejnený v denníku SME 7. augusta 2019)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Prosbopis, nech už teda navolia

Prosme, aby parlament dodal zvyšných kandidátov na sudcov Ústavného súdu.


Už ste čítali?