Vyhrá napokon D. Trump voľby napriek, alebo práve kvôli protestom?

Autor: Martin Fedor | 21.6.2020 o 19:40 | Karma článku: 1,77 | Prečítané:  420x

Sú obvinenia zo systematického rasizmu polície odôvodnené? Nepreháňajú to demonštranti a médiá? Nepokoje zrejme vyvolajú tlak na reformy polície po celom svete. Zároveň sa uskutočňujú vo vypätom období. Jedna paralela už existuje

Protesty po násilnej smrti G. Floyda, ukazujú na napätia driemajúce (nielen) v americkej spoločnosti. Áno, zdalo sa, že primárnym spúšťačom boli práve pretrvávajúce obvinenia z  nerovnakého prístupu polície voči farebným obyvateľom, teda z akéhosi inštitucionálneho rasizmu. Je to však jediná príčina? Rýchle rozšírenie protestov po celom svete ukázalo, že nemalá časť ľudí aj v demokratických krajinách často zdieľa pocit neadekvátneho nasadenia sily zo strany bezpečnostných zložiek. Protesty proti policajnej brutalite sa šíria cez Mexico City, Paríž až po Canberru.

Vyvstáva otázka či policajné orgány sú vôbec systémovo pripravené na svet, v ktorom video z policajného zásahu cez sociálne siete obletí krajinu za pár hodín. Každé zaváhanie, neadekvátne rozhodnutie či správanie môže mať v okamihu milióny posudzovateľov. Vidno, že často aj samotní policajti si často nie sú istí svojim postupom, čo vďačne využívajú agresívni jednotlivci, alebo celé „závadové“ skupiny. Obavy zo spochybňovania zásahov, ale aj nedostatok politickej podpory pôsobí na vykonávateľov zákona iste demotivačne.

 V USA existuje niekoľko úrovní „polície“, riadených z miestnej, alebo  štátnej úrovne, ktoré sú často vedené predstaviteľmi Demokratickej strany. V médiách často počuť obvinenia zo „systematického policajného rasizmu“. To vedie k volaniu po obmedzení kompetencií, znižovaniu rozpočtov, alebo až k výzvam k zrušeniu polície ako takej, na uliciach. Ale aj k rezignácii policajtov a ich funkcionárov. Isté je, že reformy policajných zložiek na všetkých úrovniach budú nielen požadované, ale aj realizované. Napokon už aj prezident Trump  oznámil opatrenia, ktoré majú viesť k zlepšeniu výcviku zasahujúcich policajtov, ako aj obmedzenia niektorých zákrokov, ako napríklad škrtenia ako donucovacieho prostriedku, následkom ktorého zomrel aj G. Floyd. Vo vypätej atmosfére je to však demonštrujúcim, ako aj veľkej časti komentátorov nedostačujúce.

Čo dokáže ulica.

V Minneapolise bol davom vypískaný demokratický primátor mesta, keď odmietol diskusie o zrušení miestnej polície. V nasledovných dňoch, však vystúpili poslanci mesta, ktorí v súlade s volaním davu požadovali zrušenie policajného oddelenia v meste, sľúbili vytvorenie nového bezpečnostného systému, polície vo vnútri polície. Starosta New Yorku zase prisľúbil, že zásadne zníži rozpočet na políciu a peniaze rozdelí na sociálne programy.  Dnes nikto nevie odhadnúť ako rôzne, narýchlo a pod tlakom šité, reformy zafungujú. Je aj dosť možné, že len prispejú k chaosu už aj tak komplikovaných vzťahov v bezpečnostných zložkách, podporia apetít zločineckých gangov a utlmia dôraznosť a tlak polície. Rôzne návrhy preferovania mäkkej sily zoči- voči brutálnej realite drogových a iných zločineckých skupín s vysokou pravdepodobnosťou nebude, práve najefektívnejšou cestou potierania zločinu. Iste sa však dočkáme aj návrhov, ktoré môžu byť inšpirujúce a budú fungovať aj v praxi. Príkladom môžu byť snahy o  zníženie interakcií medzi občanmi a ozbrojenými policajtami v prípade volaní na tiesňovú linku, kedy by sa výjazdov zúčastňovali iní pracovníci a nie priamo ozbrojenci.

Masové protesty v USA spadajú do citlivého predvolebného obdobia, charakterizovaného nebývalou mierou konfrontácie medzi hlavnými účastníkmi prezidentských volieb. Tie sa majú uskutočniť na jeseň tohto roka. Mnohí videli demonštrácie a protesty ako jasné potvrdenie nepopulárnosti úradujúceho prezidenta a považovali to zároveň za zlomový bod celej kampane. Do istej miery tomu napovedajú aj aktuálne prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých by voľby vyhral demokratický vyzývateľ. Zdá sa však, že pokračovanie protestov, ktoré sa často zvrtnú na rabovanie, ale aj radikálne postoje, nápadné flirtovanie s ultraľavicovými postojmi, stále častejšie odsudzovanie dôležitých postáv vlastnej histórie, má aj spätnú reakciu. A to aj vo veľkej časti verejnosti, ktorá by protesty a proti trumpovský postoj rada zastávala, nevie sa však stotožniť so stále radikálnejšími volaniami protestov a násilnosťami, ktoré ich sprevádzajú.

 Ponúka sa tu istá paralela so situáciou na konci šesťdesiatych rokov, kedy mali protesty proti vojne, za kvetinovú revolúciu, proti establišmentu a za silnej  podpory Beatles, masovú podporu. Hnutie však dostalo  poriadne mrazivú sprchu vo forme výhry tradičného republikánskeho kandidáta R. Nixona. V tomto masívnom, priam revolučnom hnutí, za silnej podpory mnohých ľavicových médií, bol predsa nepriateľom číslo jedna.

 Samozrejme, situácia v súčasnosti je v mnohom odlišná, základné nastavenie sa však zdá byť dosť podobné. Úradujúci prezident usilujúci sa o znovuzvolenie už začal obľúbený naratív extenzívne používať: má prevládnuť poriadok a zákon, alebo protesty vedúce skôr k chaosu?

Uvidíme  nakoľko sa americká spoločnosť zmenila a posunula vo vnímaní potreby zdôrazdňovania ľudských práv.  Dlhé roky vláda financovala nákladné projekty „rovností príležitostí“, pozitívnej diskriminácie. Kvôty pre „farebných“obyvateľov na univerzitách, ale aj v štátnej administratíve sú dobrým príkladom často kontroverzných opatrení.

V atmosfére masových protestov by sa mohlo zdať, že demokratický protikandidát úradujúceho prezidenta by mal mať vopred vyhraté. J. Biden sa však tiež ocitá pod tlakom stále radikálnejších skupín uprostred svojho voličského tábora, ktorým nevyhovuje jeho zdržanlivosť. Zdá sa, že radikálna mobilizácia jedného tábora má tiež za následok úspešnú mobilizáciu voličov v opačnom tábore, čo môže mať za dôsledok znovuzvolenie D. Trumpa. Najmä keď stredový volič vlastne už prestáva existovať. Celosvetovo.

(Upravený článok bol publikovaný v denníku SME 19. 6.2020)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Po zatýkaní prominentov môžu prísť zmeny v podmienkach väzby

Smer sa o zmenu pokúšal cez pozmeňujúci návrh aj s amnestiou.

Dobré ráno

Dobré ráno: Sputnik v Maďarsku aj Matoviča používa Orbán na propagandu

Sputnik má Viktor Orbán na propagandu.


Už ste čítali?